Zmena klímy sa na Slovensku už dnes prejavuje nerovnomerným časovým a priestorovým rozložením zrážok, častejším výskytom extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich povodne aj častejším výskytom období sucha a s tým súvisiacim rizikom poklesu kapacity vodných zdrojov. Spolu s dlhodobo používanými nevhodnými spôsobmi hospodárenia v krajine to môže viesť k akcelerácii problémov v zásobovaní pitnou vodou či poľnohospodárstve, k zníženiu prietokov vody v riekach a masívnemu poškodzovaniu prírodného prostredia.   

Investovanie (dotácie štátu, samospráv a zdroje EÚ) do efektívnych opatrení zamedzí výrazným ekonomickým škodám, podporí miestnu ekonomiku, vrátane pracovných miest, preto navrhujeme:

Podpora vodozádržných opatrení
Usmerňovanie odtekajúcej vody do zádržných a infiltračných prvkov (mokradí, malých nádrží, vsakovacích jarkov a jám)

Premena degradovanej alebo erodovanej ornej pôdy na agrolesníckesystémy

Zachytávanie a infiltrácia dažďovej vody do podložia prostredníctvom budovania dažďových záhrad, rigolov popri cestách, zelených plôch so zníženinami, zelených striech, a pod. v urbanizovanom priestore

Prírode blízke opatrenia na spomalenie odtoku vody a zvýšenie retenčnej kapacity krajiny – obnova a výsadba zelených plôch, remízok, alejí atď.

Využívanie úžitkovej vody namiesto pitnej

Podpora zadržiavania a opätovného využívania zrážkovej vody v priemyselných prevádzkach, poľnohospodárstve aj v domácnostiach.

Zber dažďovej vody zo striech a spevnených plôch do podzemných alebo nadzemných nádrží a jej využívanie vo výrobných technologických prevádzkach, na chladenie výrobných hál (tzv. energeticky aktívne strechy), na polievanie zelených plôch, ale aj na splachovanie, pranie a pod.

Podpora decentralizovaných systémov odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd, napr. domové ČOV, koreňové čističky, v oblastiach rozptýleného a vidieckeho osídlenia

Energetika produkuje až 51 % emisií skleníkových plynov SR a je preto kľúčovým odvetvím pri smerovaní k uhlíkovej neutralite. Nevyhnutné opatrenia v tejto oblasti vedú k znižovaniu (s)potreby energie, zvyšovaniu energetickej efektívnosti (najmä kvalitná obnova budov) a zvyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov energie.  Tieto opatrenia súčasne prinesú priamy úžitok ľuďom, komunitám – družstvám, obciam, mestám a regiónom.

Cesta vedie cez vytvorenie dostatočných odborných, technických aj finančných kapacít na regionálnu implementáciu klimatických a energetických politík tak, aby samosprávy a regióny nevnímali národné a európske klimatické ciele ako zvýšenú administratívnu záťaž, ale skôr ako príležitosť na úsporu peňazí, emisií a vyššiu odolnosť a sebestačnosť.

Transformácia uhlíkovo intenzívnych regiónov
Zriadiť kanceláriu pre transformáciu hornej Nitry a Košického kraja za účasti verejnosti - samospráv, regiónov a mimovládnych organizácií

Nastaviť Fond Spravodlivej transformácietak, aby prispieval k slovenským environmentálnym cieľom.

Prechod poľnohospodárskej produkcie na prírode blízke hospodárenie cez zásadné opatrenia, ktoré povedú k záchrane pôdneho fondu a biodiverzity, ako i k znižovaniu emisií skleníkových plynov, je jednou z kľúčových výziev dneška. Poľnohospodári dnes čelia mnohým výzvam a najviac pocítia dôsledky klimatickej zmeny. Dlhé a intenzívne obdobia sucha alebo naopak povodne sú javy, s ktorými sa častejšie stretávame už dnes, a ktoré pre farmárov predstavujú existenčné riziko. Podľa vedcov môžu škody v poľnohospodárstve v roku 2050 presiahnuť miliardu eur. Poľnohospodárska krajina trpí suchom, eróziou a rapídnym úbytkom biodiverzity, čo predstavuje obrovský problém z pohľadu produkcie.

Na Slovensku je najčastejšia intenzívna forma priemyselného poľnohospodárstva, ktorá predstavuje riziko nielen pre životné prostredie, ale aj ľudské zdravie: produkuje množstvo skleníkových plynov, znečisťuje vodné zdroje a znižuje kvalitu ovzdušia. Okrem toho sa s ňou spájajú netransparentné kauzy korupčného rozhodovania a vytláča menších, extenzívne hospodáriacich poľnohospodárov.

S cieľom zabezpečiť klimatickú odolnosť poľnohospodárstva, znížiť straty spôsobené extrémnymi prejavmi počasia, a zabezpečiť dodávky kvalitných a zdravých potravín pre miestne obyvateľstvo, navrhujeme:

Presmerovanie najmenej 50 % (s postupným progresívnym zvyšovaním na 70 % a 100 %) priamych platiebna opatrenia v záujme klímy a životného prostredia namiesto necielených platieb na plochu, ktoré deformujú trh s pôdou, ničia príležitosti pre nových a menších farmárov, zvyšujú nezamestnanosť a vytvárajú korupciu

Podporiť k prírode citlivé hospodárenie, konkrétne diverzifikáciu plodín, agrolesnícke systémy, zachovanie neproduktívnych plôch a ďalšie šetrnejšie formy poľnohospodárstva

Presmerovať podporu na ekologickú živočíšnu výrobu – na extenzívne hospodáriacich farmárov, resp. rodinné farmy, ktorí nebudú prekračovať udržateľné zaťaženie pôdy a životného prostredia -
a podporovať prechod na rastlinnú produkciu

Nastaviť ekonomickú a legislatívnu podporu produkcie lokálnych a ekologických potravín, osobitne sezónnu a lokálnu produkciu, predaj priamo od farmárov (napr. predaj z dvora), podporu ich odbytu a využívania vo verejných stravovacích zariadeniach (školy, škôlky, jedálne) podporiť malé lokálne a komunitné projekty poľnohospodárskej produkcie (komunitné záhrady, sady, školské zeleninové záhrady,...)

V roku 2018 vyprodukoval priemerný občan Slovenskej republiky na osobu 427 kg komunálneho odpadu, pričom celkovo produkcia odpadu na Slovensku za posledných desať rokov stúpla o tridsať percent. Slovensko výrazne zaostáva so svojou nízkou mierou recyklácie (38 % v roku 2018) a pravdepodobne nedosiahneme záväzné ciele týkajúce sa recyklácie komunálnych odpadov a znižovania množstva skládkovaných komunálnych odpadov do roku 2035.

Cieľom obnovy odpadového hospodárstva je jeho reforma z pôvodných lineárnych väzieb smerom k obehovému hospodárstvu. Ide o štyri vzájomne previazané oblasti: ekonomiku, sociálnu oblasť, obnovu zdrojov a ekologické domény. Výsledkom budú nové pracovné miesta, šetrenie finančných prostriedkov zodpovedným obciam i obyvateľom, šetrenie prírodných zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov.

Preto navrhujeme tieto opatrenia:

Zaviesť množstvový zber odpadu, ktorý prinesie spravodlivý systém poplatkov. Z údajov za obdobie rokov 2010-2018 vyplýva, že množstvový zber na Slovensku znižuje produkciu zmesového odpadu na obyvateľa v priemere o 22 %. 

Vytvoriť  systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov tak, aby generoval dostatok finančných zdrojov na zabezpečenie prevádzky triedeného zberu, obnovy ďalšieho a rozvoja infraštruktúry. Aktuálny systém financovania tieto procesy nedokáže zabezpečiť, naopak hrozí krach viacerých menších obecných a regionálnych odpadových spoločností.

Prednostne podporovať a realizovať aktivít na predchádzanie vzniku odpadov,  
ktoré navrhuje Program predchádzania vzniku odpadu v SR na roky 2019 - 2025  

Nepodporovať budovanie spaľovní a zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov dovtedy, kým nebudú zavedené opatrenia, ktoré zabezpečia plnenie prvých troch bodov záväznej hierarchie odpadového hospodárstva (predchádzanie vzniku odpadov, prípravu na opätovné používanie, recykláciu). Spaľovne prispievajú k znečisťovaniu ŽP, plytvajú prírodnými zdrojmi a vytvárajú menej pracovných miest oproti príprave na opätovné používanie a recyklácii. Sú tiež v rozpore s princípmi obehového hospodárstva a nízkouhlíkovej stratégie. Budovanie spaľovní odpadov je v súčasnom stave odpadového hospodárstve v SR logisticky aj ekonomicky neopodstatnené.  

Zaviesť zelené obstarávanie podľa Envirostratégie 2030 s cieľom tvorby trhu pre produkty recyklácie a kvalitné komposty.

Zvýšiť podporu pre pre triedený zber a recykláciu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, ktorý tvorí až 45 % váhy komunálnych odpadov.   

Doprava je dôležitou súčasťou hospodárstva a života ľudí,  problémom sú však narastajúce emisie, ktoré poškodzujú zdravie ľudí a zhoršujú klímu.

Doprava je jedným z hlavných  zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré len na Slovensku má na svedomí 5400 predčasných úmrtí ročne. Zlá kvalita ovzdušia nás podľa OECD v roku 2015 stála 9,279 mld. EUR, čo predstavovalo takmer 6,5 % HDP krajiny. Významný je aj podiel dopravy na hluku. Približne 20 % Slovákov je vystavených nadmernému hluku, Bratislava je jedno z najhlučnejších miest v Európe a Európska komisia nedávno zažalovala Slovensko pre nedodržiavanie súvisiacich záväzkov.

Rastom objemu dopravy rastie aj jej podiel na emisiách skleníkových plynov. Emisie CO2 z dopravy boli v roku 2017 o 55 % vyššie v porovnaní s rokom 1995. Súčasný trend, ktorý je spôsobený najmä nárastom individuálnej osobnej dopravy, nie je zlučiteľný s klimatickými záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Dlhodobý cieľ do roku 2050 vyžaduje zníženie o viac ako dve tretiny emisií v porovnaní s úrovňami v roku 2017.   

Takto nastavená štruktúra verejných investícií nie je v súlade s cieľmi dekarbonizácie, s cieľmi v oblasti kvality ovzdušia, ani s cieľmi zlepšovania kvality života v mestách. Dopravná politika musí zvýšiť efektívnosť systém mobility a podporiť zmenu dopravných návykov smerom k udržateľným formám dopravy.  

Za tým účelom a k plneniu záväzkov navrhujeme nasledujúce projekty a opatrenia:
Časť návrhov nižšie vychádza zo záväzkov vyplývajúcich vláde z jej Programového vyhlásenia na roky 2020 - 2024. Ich konkretizácia bude významným príspevkom pre boj s klimatickou zmenou a zároveň pomôže zdravo reštartovať ekonomiku.

Vytvoriť zoznam kľúčových dopravných projektov pre programové obdobie 2021 – 2027. Aktualizovať analýzy prínosov a nákladov dopravných projektov a navrhnúť kľúčové projekty vo verejnom záujme, pričom verejná doprava a osobitne železničná doprava budú prioritou v systéme.
Revízia Strategického plánu rozvoja dopravy SR do roku 2030 a Investičného plánu prioritných projektov jednotlivých oblastí dopravy

Tieto analýzy musia byť založené na princípe hodnoty za peniaze, kde budú zahrnuté skutočné náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, dopady na životné prostredie a klímu.

Zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu pre udržateľnú mobilitu, riadenú Sekciou udržateľnej mobility na Ministerstve dopravy a výstavby.  Takáto pracovná skupina je nevyhnutná na reálny a dostatočný rozvoj verejnej hromadnej dopravy a individuálnej nemotorovej dopravy.

Podporiť fungovanie Sekcie udržateľnej mobility pri MDV SR, vrátane pracovnej skupiny pre cyklodopravu a cykloturistiku. Vybavenie sekcie potrebnými odbornými kapacitami pre navrhovanie systémových zmien smerom k harmonizácii verejnej osobnej dopravy.

Verejná doprava 

Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Určiť želaný rozsah verejnej osobnej dopravy na jednotlivých trasách a zostavenie objednávok.

Posilniť železnice ako primárny dopravný prvok v systéme dopravy vo verejnom záujme tak, aby sa postupne zmenila na nosnú časť dopravného systému verejnej osobnej dopravy.

Podporovať rast podielu železničnej nákladnej dopravy na prepravnom trhu.   

Poskytnúť finančnú pomoc pre mestské dopravné podniky za účelom krytia výpadkov spojených s koronakrízou a prípadne aj výpadkom príjmov z dôvodu nových skupín osôb v bezplatnej preprave.

Cyklodoprava
Vytvoriť systém finančne udržateľného rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky tak, aby cyklistická doprava bola relevantnou súčasťou celkovej deľby prepravnej práce v mestskej a prímestskej doprave. 

Podporovať ekologickú školskú a inštitucionálnu mobilitu - info-kampane a drobné infraštruktúrne opatrenia pomôžu k zmene spôsobu dochádzania do škôl či zamestnania.

Vytvoriť finančné dotácie na podporu ekologických foriem logistiky. Osobitne v centrách miest pre systém zásobovania a doručovania zásielok pomocou nákladných (elektrických) bicyklov.

Vytvoriť štátny finančný mechanizmus podpory cyklodopravy. Nastaviť financovanie s jasnými a dlhodobo platnými pravidlami podpory novej cyklistickej infraštruktúry tak, aby mestá a obce mohli zabezpečiť projektovú prípravu a plánovanie.

Osobná automobilová doprava a elektromobilita 

Podporovať rozvoj elektromobility prostredníctvom budovania siete nabíjacích staníc a zavednia daňových a nákupných stimulov.

Zaviesť poskytovanie lepších informácií o environmentálnych vlastnostiach ich automobilov pre spotrebiteľov prostredníctvom reformy smernice o označovaní automobilov.   

Lesy sú kľúčové pre odvrátenie klimatickej krízy a zmiernenie jej negatívnych dopadov. Lesy v Európe majú schopnosť zachytiť až 13 % všetkých emisií oxidu uhličitého vyprodukovaných v štátoch Európskej únie. 

Na Slovensku pozorujeme rastúci trend v ťažbe dreva. Len v roku 2018 dosiahol celkový objem vyťaženého dreva takmer 10 miliónov metrov kubických, čo je viac ako 300 000 kamiónov naložených drevom. Pritom lesnícky sektor tvorí len približne 0.7 % HDP krajiny. Samotná ťažba dreva predstavuje pre rozvoji regiónov obmedzený prínos aj preto, že pridaná hodnota nezostáva v mieste vyťaženia, drevo sa spracováva stovky kilometrov ďaleko, často dokonca v zahraničí. Naopak mimoprodukčné funkcie lesov, akými sú napríklad ochrana vody, biodiverzity či význam lesov pri zachytávaní uhlíka z atmosféry, zostávajú prevažne nevyužité, napriek potenciálnemu prínosu, a to aj ekonomickému.

Ďalším významným prínosom lesov a citlivého manažmentu chránených území je ich potenciál pre rozvoj prírodného turizmu, ktorý sa stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou formou cestovného ruchu. Dôležité je však rozvíjať ľahké formy prírodného turizmu, ktoré ​ prispievajú k ochrane prírody a využívajú prírodné zdroje nedeštruktívnym spôsobom. Tento typ turizmu vytvára dlhodobé ekonomické benefity pre miestne komunity a organizácie.

Na podporu mimoprodukčných funkcií lesa a citlivé využívanie lesov  navrhujeme nasledujuce postupy, projekty a opatrenia: 

Ochrana prírody a udržateľné lesné hospodárstvo 

Zaviesť zonácie chránených území. Kvalitná zonácia je nevyhnutnou podmienkou  pre efektívnu a zmysluplnú ochranu prírody vo veľkoplošných chránených územiach, akými sú národné parky a chránené krajinné oblasti. 

Pre národné parky zaviesť kritériá IUCN, a teda že najmenej 50% ich ich výmery má byť súčasťou jadrovej zóny v bezzásahovom režime. V národných parkoch na Slovensku, v súlade s národnými legislatívnymi predpismi, má byť ochrana prírody nadradená inému využitiu krajiny.

Zabezpečiť efektívnu správu chránených území prostredníctvom jasného rozdelenia kompetencií, priamej zodpovednosti a efektívnych kontrolných mechanizmov vrátane kontroly verejnej.

Zriadiť Fond Národných parkov zo zisku, ktorý by mohli vytvárať NP a slúžil by na podporu aktivít, infraštruktúry, rozvojových programov, budovanie kapacít atp. Takto by sa zlepšila ponuka služieb v NP a následne by sa zaviedol  jednotný štandard kvality.

Vyčleniť  zdroje  na výkup pozemkov. V najcennejších chránených územiach by mal štát uprednostňovať výkup alebo výmenu pozemkov v súkromnom vlastníctve, aby tak zabezpečil a zjednodušil správu chránených území. Štátne pozemky by mali byť spravované príslušnými správami chránených území. 

Zaviesť prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Na väčšine lesov mimo chránených území by prírode blízke obhospodarovanie lesov malo postupne nahradiť štandardne používané prístupy k hospodáreniu v lese. V chránených územiach má byť obhospodarovanie prispôsobené cieľom ochrany prírody (nie naopak).

Zaviesť aktívneho manažmentu lesných biotopov s ohľadom na biodiverzitu. V chránených územiach v lesných porastoch s výskytom najvzácnejších, ohrozených a ubúdajúcich druhov rastlín a živočíchov sa zavedie taký typ hospodárenia a aktívneho manažmentu v lesoch, ktorý zabezpečí prežitie ohrozených druhov, podporí trvalú udržateľnosť lesného hospodárenia s ohľadom na prírodné hodnoty. Tento manažment sa zavedie mimo území s najvyšším, piatym stupňom ochrany.

Pre hospodárenie v lesoch celkovo zaviesť do praxe hodnotenie ekosystémových služieb, ktoré povedie k minimalizácii zásahov a súčasne maximalizácii využívania benefitov, ktoré lesy ponúkajú. 

Podporiť zavádzanie princípov a nástrojov obehovej ekonomiky v oblasti lesného hospodárstva a spracovania dreva, vrátane podpory malých a stredných podnikov a organizácií miestneho charakteru so zameraním na výrobu drevárskych výrobkov a poskytovanie súvisiacich tovarov a služieb.

Podpora zavádzania a dodržiavania FSC certifikácie v štátnych ako aj neštátnych lesoch. Touto certifikáciou možno prispieť k lepšiemu naplneniu potrieb ochrany prírody nakoľko sú na manažment FSC certifikovaných lesov v mnohých ohľadoch kladené prísnejšie environmentálne požiadavky.

Rozvoj prírodného turizmu 

Regulácia využívania krajiny a manažment návštevnosti. Na lokálnej úrovni je potrebný koordinovaný manažment infraštruktúry a zaisteresových aktérov ako aj kontrola návštevnosti chránených území. 

Podpora malých a stredných podnikateľov a organizácií miestneho charakteru so zameraním na poskytovanie súvisiacich tovarov a služieb, napr. individuálni sprievodcovia, gastronomické služby, služby v turizme (požičovne turistického vybavenia), zážitky na farmách (zveratá, včely, tradičné spracovanie plodín, ubytovanie na farme), ubytovanie v súkromí, produkty remeselnej výroby z lokálnych surovín, produkty ekologického poľnohospodárstva a pod. 

Vytvorenie štandardov prírodného turizmu cez certifikačnú autoritu, ktorá je garantom kvality produktov prírodného turizmu a bude jasná a jednotná pre konkrétny región (destináciu), pre poskytovateľov aj pre zákazníkov. 

Podpora infraštruktúry a dopravnej dostupnosti s dôrazom na verejnú hromadnú dopravu. Vybudovanie modernej, stabilnej a funkčnej turistickej aj neturistickej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosti území. Viď. naše návrhy v oblasti udržateľnej dopravy. 

Vytvorenie fondov na ochranu prírody a rozvoja prírodného turizmu, ktoré budú efektívnym spôsobom smerovať späť do prírodne atraktívnych lokalít v podobe podpory ochrany prírodných hodnôt, prírodných a kultúrnych zdrojov a do dlhodobého systematického manažmentu oblastí.  

Jednou z najdôležitejších úloh vzdelávania je poskytnúť ľuďom vedomosti a zručnosti pre plnohodnotný a dôstojný život a rovnako tiež spoluúčasť na aktívnej tvorbe svojej budúcnosti. Táto budúcnosť musí byť udržateľná, klimaticky neutrálna a klimaticky spravodlivá. Vláda SR sa uznesením vlády č. 87/2019 zaviazala k plneniu Envirostratégie 2030 a v rámci nej k zabezpečeniu vhodných podmienok na to, aby každý, kto sa vzdeláva, získal vedomosti a zručnosti potrebné na presadzovanie udržateľného rozvoja.

S ohľadom na predpokladaný presun investícií v ekonomike EÚ do zelených technológií a deklarovaný cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 je dôležité vychovávať generácie ľudí, ktorí budú schopní prepájať technické zručnosti, kreatívne a inovatívne myslenie a zodpovedný vzťah k životnému prostrediu a ku klíme. Tieto zručnosti a kvality jednotlivcov sú zároveň predpokladom pre odolnejšiu spoločnosť, schopnú čeliť krízam.

Vzdelávacia politika SR si vytyčuje za cieľ pripraviť mladých ľudí na úspech na pracovnom trhu. Avšak podľa zistení OECD viac ako polovica zamestnaní, v ktorých by sa chceli dnešní mladí ľudia na Slovensku vo veku 10 - 15 rokov rokov uplatniť, je ohrozených automatizáciou.

Vzdelávací systém teda musí zohľadniť budúcnosť trhu práce, ktorá by mala byť aj podľa záväzkov SR klimaticky neutrálna, na báze obehového hospodárstva. 
Podľa správy Európskej komisie prechod k uhlíkovo neutrálnej ekonomike zvýši počet pracovných miest a bude mať vplyv na štruktúru pracovného trhu, distribúciu pracovných miest, ale aj na typ pracovných zručností.

Vzdelávací systém na Slovensku by mal na tieto zmeny pružne reagovať. To však nevyhnutne predpokladá celoplošné posilnenie, skvalitnenie a zefektívnenie environmentálnej výchovy, so silným dôrazom na tzv. klimatickú výchovu, ktorá by poskytla mladým ľuďom vedomosti a zručnosti potrebné na ochranu našej klímy. Môže to mať nielen ďalekosiahly pozitívny efekt na životné prostredie, ale aj na hospodárstvo SR v budúcnosti. 

S cieľom skvalitnenia environmentálnej výchovy na Slovensku navrhujeme:

Štátnemu pedagogickému ústavu navrhujeme, v spolupráci s medziodborovým expertným tímom, aktualizovať ciele environmentálneho vzdelávania v rámci štátnych vzdelávacích programov. Aktualizácia obsahu a foriem vzdelávania (na každom stupni vzdelávania vrátane stredných odborných škôl) musí reflektovať záväzky prijaté v Parížskej dohode o zmene klímy (vrátane článku 12 o rozširovaní vzdelávania o klimatickej zmene) a rovnako tak aj potreby klimaticko- neutrálnej spoločnosti, ku ktorej sme sa zaviazali aj v rámci Európskej zelenej dohody. Navrhujeme podporiť rozvoj zručností a vedomostí potrebných na uplatnenie sa v zelenom a nízkouhlíkovom hospodárstve. 

Vytvoriť podporné nástroje vrátane finančných mechanizmov, aby sa environmentálna a klimatická výchova stali pevnou súčasťou výkonu práce pedagógov a nemusela sa zabezpečovať „nad rámec“ povinností či v ich voľnom čase. Tieto učiteľky a učitelia by mali mať dostupné kvalitné a ucelené podklady a zdroje a zároveň byť pre túto oblasť dôsledne metodicky pripravovaní. 

Spraviť revíziu verejných výdavkov z rozpočtu MŽP SR a MŠVVAŠ SR na podporu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety s ohľadom na transparentnosť a efektívnosť využívania finančných zdrojov s cieľom získať spoľahlivé informácie pre nastavenie účelného a dlhodobého financovania environmentálnej výchovy na Slovensku

Posilniť prípravu budúcich pedagógov a pedagogičiek, ako aj ďalšie kontinuálne vzdelávanie, aby boli schopní efektívne vyučovať environmentálnu a klimatickú výchovu. 
Zároveň vytvoriť vzdelávacie príležitosti pre environmentálnych koordinátorov, ktorých úlohou je podporovať aktivity školy v súlade s cieľmi environmentálnej výchovy.

Environmentálna a klimatická výchova by nemali byť len prierezovo obsiahnuté vo vzdelávacom procese, ale princípy udržateľnosti a klimatickej zodpovednosti by mali byť začlenené do chodu celej školy. Navrhujeme vytvorenie podporných schém (vzdelávacie programy, poradenstvo, vzdelávacie materiály a pod.) pre vedenie škôl ohľadom zavedenia takéhoto „celoškolského prístupu“. 

Posilniť odbornosť personálnych kapacít metodicko - poradenských centier, aby vedeli poskytnúť odbornú oporu v oblasti efektívneho sprostredkovania EVVO a vybudovať poradenský systém v oblasti klimatickej výchovy. 

Zaviesť systém monitorovania environmentálnej výchovy na Slovensku, keďže v súčasnosti nemáme evidenciu, akou formou sa environmentálna výchova v školách vykonáva a k dispozícii nie je ani databáza environmentálnych koordinátorov na školách.

Posilniť medzirezortnú spoluprácu v oblasti vzdelávania a zabezpečiť, aby koncepcie rozvoja vzdelávacích programov boli postavené na zdieľaných princípoch udržateľného rozvoja a klimatickej spravodlivosti. Ide napríklad o programy v rámci podnikateľského vzdelávania v kompetencii MH SR či v globálnom vzdelávaní v kompetencii MZVaEZ a iné.