Sektor budov je zodpovedný za približne 40 % konečnej spotreby energie a 36 % celkových emisií CO2 v EÚ, s najväčším potenciálom úspor energie a je kľúčovým prvkom k plneniu energetických a klimatických cieľov Slovenskej republiky. V energetickej efektivite máme stále veľké rezervy. Táto oblasť je kľúčová nielen pre znižovanie emisií ale výrazne prospieva rozvoju rôznych
sektorov na celom Slovensku a k zlepšeniu kvality života a zdravia obyvateľstva.
Navrhujeme cez vhodné nastavenie verejných politík vytvoriť finančné, investičné a iné podmienky na:
Obnovu 3 % verejných budov ročne
- efektívne nastaviť využitie eurofondov a vytvoriť podmienky pre využitie súkromného kapitálu na komplexnú a kvalitnú obnovu a zvyšovanie energetickej hospodárnosti verejných budov, ako sú školy, zdravotnícke zariadenia a úrady
Znižovanie spotreby energie v rodinných domoch tým, že budú dobre nastavené a integrované procesy programov zatepluj.sk, Zelená domácnostiam a kotlíkových dotácií tak, aby žiadateľ vybavil všetko jednou žiadosťou. Tým budú programy motivovať nielen k výmene zdroja tepla alebo inštalácii OZE, ale najmä k znižovaniu spotreby energie.
Podporu kvalitného a energeticky efektívneho
nájomného bývania s vysokým energetickým štandardom budov a adaptačnými
opatreniami na zmenu klímy tak, aby súčasne tempo výstavby nájomných bytov bolo
aspoň dvojnásobné.
Pri verejných budovách podporiť rozvoj
garantovaných energetických služieb, ktoré dokážu pokryť 20–50 % investičnej potreby.
Pri verejnom obstarávaní a nastavení dotácii je nutné prihliadať na udržateľnosť použitých stavebných materiálov.
Zmena klímy sa na Slovensku už dnes prejavuje
nerovnomerným časovým a priestorovým rozložením zrážok, častejším výskytom extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich
povodne aj častejším výskytom období sucha a s tým súvisiacim rizikom poklesu
kapacity vodných zdrojov. Spolu s
dlhodobo používanými nevhodnými spôsobmi hospodárenia v krajine to môže viesť k
akcelerácii problémov v zásobovaní pitnou vodou či poľnohospodárstve, k
zníženiu prietokov vody v riekach a masívnemu poškodzovaniu prírodného
prostredia.
Investovanie (dotácie štátu, samospráv a zdroje EÚ) do
efektívnych opatrení zamedzí výrazným ekonomickým škodám, podporí miestnu
ekonomiku, vrátane pracovných miest, preto navrhujeme:
Podpora vodozádržných opatrení
Usmerňovanie odtekajúcej vody do zádržných a infiltračných prvkov (mokradí,
malých nádrží, vsakovacích jarkov a jám)
Premena degradovanej alebo erodovanej ornej pôdy na agrolesníckesystémy
Zachytávanie a infiltrácia dažďovej vody do
podložia prostredníctvom budovania dažďových záhrad, rigolov popri cestách,
zelených plôch so zníženinami, zelených striech, a pod. v urbanizovanom
priestore
Prírode blízke opatrenia na spomalenie odtoku
vody a zvýšenie retenčnej kapacity krajiny – obnova a výsadba
zelených plôch, remízok, alejí atď.
Využívanie úžitkovej vody namiesto pitnej
Podpora zadržiavania a opätovného využívania
zrážkovej vody
v priemyselných prevádzkach, poľnohospodárstve aj v
domácnostiach.
Zber dažďovej vody zo striech a spevnených plôch do
podzemných alebo nadzemných nádrží a jej využívanie vo výrobných
technologických prevádzkach, na chladenie výrobných hál (tzv. energeticky
aktívne strechy), na polievanie zelených plôch, ale aj na splachovanie, pranie
a pod.
Podpora decentralizovaných systémov odvádzania a
čistenia komunálnych odpadových vôd,
napr. domové ČOV,
koreňové čističky, v oblastiach rozptýleného a vidieckeho osídlenia
Energetika produkuje až 51
% emisií skleníkových plynov SR a je preto kľúčovým odvetvím pri
smerovaní k uhlíkovej neutralite. Nevyhnutné opatrenia v tejto oblasti vedú k
znižovaniu (s)potreby energie, zvyšovaniu energetickej efektívnosti (najmä
kvalitná obnova budov) a zvyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov
energie. Tieto opatrenia súčasne prinesú priamy úžitok ľuďom, komunitám –
družstvám, obciam, mestám a regiónom.
Cesta
vedie cez vytvorenie dostatočných odborných, technických aj finančných kapacít
na regionálnu implementáciu klimatických a energetických politík tak, aby
samosprávy a regióny nevnímali národné a európske klimatické ciele ako zvýšenú
administratívnu záťaž, ale skôr ako príležitosť na úsporu peňazí, emisií a vyššiu
odolnosť a sebestačnosť.
Transformácia uhlíkovo
intenzívnych regiónov
Zriadiť kanceláriu pre
transformáciu hornej Nitry a Košického kraja za účasti
verejnosti - samospráv, regiónov a mimovládnych organizácií
Nastaviť Fond Spravodlivej transformácietak,
aby prispieval k slovenským environmentálnym cieľom.
Nahradiť dodávky tepla z elektrární Nováky a Vojany tak, aby:
Vypracovať plán na útlm využívania uhlia na Slovensku do roku 2025
Obnoviteľné zdroje energie pre ľudí
Umožniť pripojenie nových
projektov obnoviteľných zdrojov energie do sústavy v súlade s Envirostratégiou 2030
Začať prípravu kritérií
udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov energie, ktoré plánuje SR schváliť do konca roku 2020
Podporiť vytváranie nových foriem združení obcí,
podnikateľov a občanov, ktoré majú záujem vyvíjať projekty na energetickú
efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie (elektrárne z obnoviteľných zdrojov, systémy na ohrev vody, biomasové kotolne z miestneho
odpadu a pod)
Prechod poľnohospodárskej produkcie na prírode blízke
hospodárenie cez zásadné opatrenia, ktoré povedú k záchrane pôdneho fondu a biodiverzity, ako i k znižovaniu emisií skleníkových plynov, je jednou z kľúčových výziev dneška. Poľnohospodári dnes čelia mnohým výzvam a najviac
pocítia dôsledky klimatickej zmeny. Dlhé a intenzívne obdobia sucha alebo
naopak povodne sú javy, s ktorými sa častejšie stretávame už dnes, a ktoré pre
farmárov predstavujú existenčné riziko. Podľa vedcov môžu škody v poľnohospodárstve v roku
2050 presiahnuť miliardu eur. Poľnohospodárska krajina trpí suchom, eróziou a rapídnym úbytkom biodiverzity, čo predstavuje obrovský problém z pohľadu
produkcie.
Na Slovensku je najčastejšia intenzívna forma
priemyselného poľnohospodárstva, ktorá predstavuje riziko nielen pre životné
prostredie, ale aj ľudské zdravie: produkuje množstvo skleníkových plynov,
znečisťuje vodné zdroje a znižuje kvalitu ovzdušia. Okrem toho sa s ňou spájajú
netransparentné kauzy korupčného rozhodovania a vytláča menších, extenzívne
hospodáriacich poľnohospodárov.
S
cieľom zabezpečiť klimatickú odolnosť poľnohospodárstva, znížiť straty spôsobené extrémnymi prejavmi počasia, a zabezpečiť dodávky
kvalitných a zdravých potravín pre miestne obyvateľstvo, navrhujeme:
Presmerovanie najmenej 50 % (s
postupným progresívnym zvyšovaním na 70 % a 100 %) priamych platiebna opatrenia v záujme klímy a životného prostredia
namiesto necielených platieb na plochu, ktoré deformujú trh s pôdou, ničia
príležitosti pre nových a menších farmárov, zvyšujú nezamestnanosť a vytvárajú korupciu
Podporiť k prírode citlivé
hospodárenie,
konkrétne diverzifikáciu
plodín, agrolesnícke systémy, zachovanie neproduktívnych plôch a ďalšie
šetrnejšie formy poľnohospodárstva
Presmerovať podporu na ekologickú živočíšnu výrobu –
na extenzívne hospodáriacich farmárov, resp. rodinné farmy, ktorí nebudú
prekračovať udržateľné zaťaženie pôdy a životného prostredia -
a podporovať prechod na rastlinnú produkciu
Nastaviť ekonomickú a legislatívnu podporu
produkcie lokálnych a ekologických potravín,
osobitne sezónnu a lokálnu produkciu, predaj
priamo od farmárov (napr. predaj z dvora), podporu ich odbytu a využívania vo verejných stravovacích zariadeniach (školy, škôlky, jedálne) podporiť malé lokálne
a komunitné projekty poľnohospodárskej produkcie (komunitné záhrady, sady,
školské zeleninové záhrady,...)
V roku 2018 vyprodukoval priemerný občan Slovenskej
republiky na osobu 427 kg komunálneho odpadu, pričom celkovo produkcia
odpadu na Slovensku za posledných desať rokov stúpla o tridsať percent. Slovensko výrazne
zaostáva so svojou nízkou mierou recyklácie (38 % v roku 2018) a pravdepodobne nedosiahneme
záväzné ciele týkajúce sa recyklácie komunálnych odpadov a znižovania množstva
skládkovaných komunálnych odpadov do roku 2035.
Cieľom obnovy odpadového hospodárstva je jeho reforma z pôvodných
lineárnych väzieb smerom k obehovému hospodárstvu. Ide o štyri vzájomne
previazané oblasti: ekonomiku, sociálnu oblasť, obnovu zdrojov a ekologické
domény. Výsledkom budú nové pracovné miesta, šetrenie finančných
prostriedkov zodpovedným obciam i obyvateľom, šetrenie prírodných zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov.
Preto navrhujeme tieto opatrenia:
Zaviesť množstvový zber odpadu, ktorý prinesie
spravodlivý systém poplatkov.
Z údajov za
obdobie rokov 2010-2018 vyplýva, že množstvový zber na Slovensku znižuje
produkciu zmesového odpadu na obyvateľa v priemere o 22 %.
Vytvoriť systém rozšírenej zodpovednosti
výrobcov tak, aby generoval dostatok finančných zdrojov na
zabezpečenie prevádzky triedeného zberu, obnovy ďalšieho a rozvoja
infraštruktúry. Aktuálny systém financovania tieto procesy nedokáže zabezpečiť,
naopak hrozí krach viacerých menších obecných a regionálnych odpadových
spoločností.
Prednostne podporovať a realizovať aktivít na
predchádzanie vzniku odpadov,
ktoré
navrhuje Program predchádzania vzniku odpadu v SR na roky 2019 - 2025
Nepodporovať budovanie spaľovní a zariadení na
energetické zhodnocovanie odpadov dovtedy,
kým nebudú zavedené opatrenia, ktoré zabezpečia plnenie prvých troch bodov
záväznej hierarchie odpadového hospodárstva (predchádzanie vzniku odpadov,
prípravu na opätovné používanie, recykláciu).
Spaľovne prispievajú k znečisťovaniu ŽP, plytvajú prírodnými zdrojmi a
vytvárajú menej pracovných miest oproti príprave na opätovné používanie a
recyklácii. Sú tiež v rozpore s princípmi obehového hospodárstva a nízkouhlíkovej stratégie. Budovanie spaľovní odpadov je v súčasnom stave
odpadového hospodárstve v SR logisticky aj ekonomicky neopodstatnené.
Podporovať uzatváranie materiálových tokov odpadov:
Zaviesť zelené obstarávanie podľa
Envirostratégie 2030 s cieľom tvorby trhu pre produkty recyklácie a
kvalitné komposty.
Zvýšiť podporu pre pre triedený zber a recykláciu
biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov,
ktorý tvorí až 45 % váhy komunálnych odpadov.
Doprava je dôležitou súčasťou hospodárstva a života ľudí,
problémom sú však narastajúce emisie, ktoré poškodzujú zdravie ľudí a zhoršujú
klímu.
Doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré
len na Slovensku má na svedomí 5400 predčasných úmrtí ročne. Zlá kvalita ovzdušia nás podľa OECD v roku 2015 stála 9,279 mld. EUR, čo
predstavovalo takmer 6,5 % HDP krajiny. Významný je aj podiel dopravy na hluku.
Približne 20 % Slovákov je vystavených nadmernému hluku, Bratislava je jedno z najhlučnejších miest v Európe a Európska komisia nedávno zažalovala Slovensko pre nedodržiavanie súvisiacich záväzkov.
Rastom
objemu dopravy rastie aj jej podiel na emisiách skleníkových plynov. Emisie CO2
z dopravy boli v roku 2017 o 55 % vyššie v porovnaní s rokom 1995. Súčasný trend, ktorý je spôsobený najmä
nárastom individuálnej osobnej dopravy, nie je zlučiteľný s klimatickými
záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Dlhodobý cieľ do roku 2050 vyžaduje
zníženie o viac ako dve tretiny emisií v porovnaní s úrovňami v roku 2017.
Napriek tomu investície naplánované na rozvoj dopravy na Slovensku vyzerajú takto:
Takto nastavená štruktúra verejných investícií nie je v súlade s cieľmi
dekarbonizácie, s cieľmi v oblasti kvality ovzdušia, ani s cieľmi zlepšovania
kvality života v mestách. Dopravná politika musí zvýšiť
efektívnosť systém mobility a podporiť zmenu dopravných návykov smerom k udržateľným formám dopravy.
Za tým účelom a k plneniu záväzkov navrhujeme nasledujúce projekty a opatrenia:
Časť návrhov nižšie vychádza zo záväzkov vyplývajúcich
vláde z jej Programového vyhlásenia na roky 2020 - 2024. Ich konkretizácia bude
významným príspevkom pre boj s klimatickou zmenou a zároveň pomôže zdravo
reštartovať ekonomiku.
Vytvoriť zoznam kľúčových dopravných projektov pre
programové obdobie 2021 – 2027.
Aktualizovať analýzy prínosov a nákladov dopravných projektov a navrhnúť
kľúčové projekty vo verejnom záujme, pričom verejná doprava a osobitne
železničná doprava budú prioritou v systéme.
Revízia
Strategického plánu rozvoja dopravy SR do roku 2030 a Investičného plánu
prioritných projektov jednotlivých oblastí dopravy
Tieto analýzy musia byť založené na princípe hodnoty za
peniaze, kde budú zahrnuté skutočné náklady spojené so zdravotnou
starostlivosťou, dopady na životné prostredie a klímu.
Zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu pre
udržateľnú mobilitu,
riadenú Sekciou udržateľnej mobility na Ministerstve dopravy a
výstavby. Takáto pracovná skupina je nevyhnutná na reálny a dostatočný
rozvoj verejnej hromadnej dopravy a individuálnej nemotorovej dopravy.
Podporiť fungovanie Sekcie udržateľnej mobility pri
MDV SR, vrátane pracovnej skupiny pre cyklodopravu a cykloturistiku.
Vybavenie sekcie potrebnými odbornými kapacitami pre navrhovanie
systémových zmien smerom k harmonizácii verejnej osobnej dopravy.
Verejná doprava
Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.
Určiť želaný rozsah verejnej osobnej dopravy na jednotlivých trasách a
zostavenie objednávok.
Posilniť železnice ako primárny dopravný prvok v systéme dopravy vo verejnom záujme tak, aby sa
postupne zmenila na nosnú časť dopravného systému verejnej osobnej
dopravy.
Podporovať rast podielu železničnej nákladnej
dopravy
na prepravnom trhu.
Systémy integrovanej dopravy:
Poskytnúť finančnú pomoc pre mestské dopravné
podniky za účelom krytia výpadkov spojených s
koronakrízou a prípadne aj výpadkom príjmov z dôvodu nových skupín osôb v
bezplatnej preprave.
Cyklodoprava
Vytvoriť systém finančne udržateľného rozvoja
cyklistickej dopravy a cykloturistiky tak, aby
cyklistická doprava bola relevantnou súčasťou celkovej deľby prepravnej práce v
mestskej a prímestskej doprave.
Podporovať ekologickú školskú a inštitucionálnu
mobilitu - info-kampane a drobné infraštruktúrne opatrenia
pomôžu k zmene spôsobu dochádzania do škôl či zamestnania.
Vytvoriť finančné dotácie na podporu ekologických
foriem logistiky.
Osobitne v centrách miest pre systém zásobovania a doručovania zásielok
pomocou nákladných (elektrických) bicyklov.
Vytvoriť štátny finančný mechanizmus podpory
cyklodopravy.
Nastaviť financovanie s jasnými a dlhodobo platnými pravidlami podpory
novej cyklistickej infraštruktúry tak, aby mestá a obce mohli zabezpečiť
projektovú prípravu a plánovanie.
Osobná automobilová doprava a elektromobilita
Podporovať rozvoj elektromobility prostredníctvom
budovania siete nabíjacích staníc a zavednia
daňových a nákupných stimulov.
Zaviesť poskytovanie lepších informácií o environmentálnych vlastnostiach ich automobilov pre spotrebiteľov prostredníctvom reformy smernice o označovaní
automobilov.
Lesy sú kľúčové pre odvrátenie klimatickej krízy a zmiernenie jej
negatívnych dopadov. Lesy v Európe majú schopnosť zachytiť až 13 % všetkých
emisií oxidu uhličitého vyprodukovaných v štátoch Európskej únie.
Na Slovensku pozorujeme rastúci trend v ťažbe dreva. Len v roku 2018
dosiahol celkový objem vyťaženého dreva takmer 10 miliónov metrov kubických, čo je viac ako
300 000 kamiónov naložených drevom.
Pritom lesnícky sektor tvorí len približne 0.7 % HDP krajiny. Samotná ťažba dreva predstavuje
pre rozvoji regiónov obmedzený prínos aj preto, že pridaná hodnota nezostáva v
mieste vyťaženia, drevo sa spracováva stovky kilometrov ďaleko, často dokonca v
zahraničí. Naopak mimoprodukčné funkcie lesov, akými sú napríklad ochrana vody,
biodiverzity či význam lesov pri zachytávaní uhlíka z atmosféry, zostávajú
prevažne nevyužité, napriek potenciálnemu prínosu, a to aj ekonomickému.
Ďalším významným prínosom lesov a citlivého manažmentu chránených území je ich
potenciál pre rozvoj prírodného turizmu, ktorý sa stal najrýchlejšie sa
rozvíjajúcou formou cestovného ruchu. Dôležité je však rozvíjať ľahké formy prírodného turizmu, ktoré prispievajú
k ochrane prírody a využívajú prírodné zdroje nedeštruktívnym spôsobom. Tento
typ turizmu vytvára dlhodobé ekonomické benefity pre miestne komunity a
organizácie.
Na podporu mimoprodukčných funkcií lesa a citlivé využívanie lesov
navrhujeme nasledujuce postupy, projekty a opatrenia:
Ochrana prírody a udržateľné lesné hospodárstvo
Zaviesť zonácie chránených území.
Kvalitná zonácia je nevyhnutnou podmienkou pre efektívnu a
zmysluplnú ochranu prírody vo veľkoplošných chránených územiach, akými sú
národné parky a chránené krajinné oblasti.
Pre národné parky zaviesť kritériá IUCN, a teda že najmenej 50% ich ich výmery má byť súčasťou jadrovej zóny v
bezzásahovom režime. V národných parkoch na Slovensku, v súlade s národnými
legislatívnymi predpismi, má byť ochrana prírody nadradená inému využitiu
krajiny.
Zabezpečiť efektívnu správu chránených území prostredníctvom jasného rozdelenia kompetencií, priamej zodpovednosti a
efektívnych kontrolných mechanizmov vrátane kontroly verejnej.
Zriadiť Fond Národných parkov zo zisku,
ktorý by mohli vytvárať NP a slúžil by na podporu aktivít,
infraštruktúry, rozvojových programov, budovanie kapacít atp. Takto by sa
zlepšila ponuka služieb v NP a následne by sa zaviedol jednotný štandard
kvality.
Vyčleniť zdroje na výkup pozemkov.
V najcennejších chránených územiach by mal štát uprednostňovať výkup
alebo výmenu pozemkov v súkromnom vlastníctve, aby tak zabezpečil a zjednodušil
správu chránených území. Štátne pozemky by mali byť spravované príslušnými
správami chránených území.
Zaviesť prírode blízkeho obhospodarovania lesov.
Na väčšine lesov mimo chránených území by prírode blízke
obhospodarovanie lesov malo postupne nahradiť štandardne používané prístupy k
hospodáreniu v lese. V chránených územiach má byť obhospodarovanie prispôsobené
cieľom ochrany prírody (nie naopak).
Zaviesť aktívneho manažmentu lesných biotopov s
ohľadom na biodiverzitu.
V chránených územiach v lesných porastoch s výskytom najvzácnejších,
ohrozených a ubúdajúcich druhov rastlín a živočíchov sa zavedie taký typ
hospodárenia a aktívneho manažmentu v lesoch, ktorý zabezpečí prežitie
ohrozených druhov, podporí trvalú udržateľnosť lesného hospodárenia s ohľadom
na prírodné hodnoty. Tento manažment sa zavedie mimo území s najvyšším, piatym
stupňom ochrany.
Pre hospodárenie v lesoch celkovo zaviesť do praxe hodnotenie
ekosystémových služieb,
ktoré povedie k minimalizácii zásahov a súčasne maximalizácii
využívania benefitov, ktoré lesy ponúkajú.
Podporiť zavádzanie princípov a nástrojov obehovej
ekonomiky v oblasti lesného hospodárstva a spracovania dreva, vrátane podpory malých a stredných podnikov a organizácií
miestneho charakteru so zameraním na výrobu drevárskych výrobkov a poskytovanie
súvisiacich tovarov a služieb.
Podpora zavádzania a dodržiavania FSC certifikácie
v štátnych ako aj neštátnych lesoch.
Touto certifikáciou možno prispieť k lepšiemu naplneniu potrieb ochrany
prírody nakoľko sú na manažment FSC certifikovaných lesov v mnohých ohľadoch
kladené prísnejšie environmentálne požiadavky.
Rozvoj prírodného turizmu
Regulácia využívania krajiny a manažment
návštevnosti.
Na lokálnej úrovni je potrebný koordinovaný manažment infraštruktúry a zaisteresových aktérov ako aj kontrola návštevnosti chránených území.
Podpora malých a stredných podnikateľov a organizácií miestneho charakteru so
zameraním na poskytovanie súvisiacich tovarov a služieb, napr. individuálni
sprievodcovia, gastronomické služby, služby v turizme (požičovne turistického
vybavenia), zážitky na farmách (zveratá, včely, tradičné spracovanie plodín,
ubytovanie na farme), ubytovanie v súkromí, produkty remeselnej výroby z
lokálnych surovín, produkty ekologického poľnohospodárstva a pod.
Vytvorenie štandardov prírodného turizmu
cez certifikačnú autoritu, ktorá je garantom kvality produktov
prírodného turizmu a bude jasná a jednotná pre konkrétny región (destináciu),
pre poskytovateľov aj pre zákazníkov.
Podpora infraštruktúry a dopravnej dostupnosti s dôrazom na verejnú hromadnú dopravu. Vybudovanie modernej, stabilnej a funkčnej turistickej aj neturistickej
infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosti
území. Viď. naše návrhy v oblasti udržateľnej dopravy.
Vytvorenie fondov na ochranu prírody a rozvoja
prírodného turizmu,
ktoré budú efektívnym spôsobom smerovať späť do prírodne atraktívnych
lokalít v podobe podpory ochrany prírodných hodnôt, prírodných a kultúrnych
zdrojov a do dlhodobého systematického manažmentu oblastí.
Jednou z najdôležitejších úloh vzdelávania je poskytnúť
ľuďom vedomosti a zručnosti pre plnohodnotný a dôstojný život a rovnako tiež
spoluúčasť na aktívnej tvorbe svojej budúcnosti. Táto budúcnosť musí byť
udržateľná, klimaticky neutrálna a klimaticky spravodlivá. Vláda SR sa
uznesením vlády č. 87/2019 zaviazala k plneniu Envirostratégie 2030 a v rámci
nej k zabezpečeniu vhodných podmienok na to, aby každý, kto sa vzdeláva, získal
vedomosti a zručnosti potrebné na presadzovanie udržateľného rozvoja.
S ohľadom na predpokladaný presun investícií v ekonomike
EÚ do zelených technológií a deklarovaný cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 je dôležité
vychovávať generácie ľudí, ktorí budú schopní prepájať technické zručnosti,
kreatívne a inovatívne myslenie a zodpovedný vzťah k životnému prostrediu a ku klíme. Tieto zručnosti
a kvality jednotlivcov sú zároveň predpokladom pre odolnejšiu spoločnosť,
schopnú čeliť krízam.
Vzdelávacia politika SR si vytyčuje za cieľ
pripraviť mladých ľudí na úspech na pracovnom trhu. Avšak podľa zistení OECD
viac ako polovica zamestnaní, v ktorých by sa chceli dnešní mladí ľudia na
Slovensku vo veku 10 - 15 rokov rokov uplatniť, je ohrozených automatizáciou.
Vzdelávací systém teda musí zohľadniť budúcnosť
trhu práce, ktorá by mala byť aj podľa záväzkov SR klimaticky neutrálna, na
báze obehového hospodárstva.
Podľa správy Európskej komisie prechod k uhlíkovo neutrálnej ekonomike
zvýši počet pracovných miest a bude mať vplyv na štruktúru pracovného trhu,
distribúciu pracovných miest, ale aj na typ pracovných zručností.
Vzdelávací systém na Slovensku by mal na tieto
zmeny pružne reagovať. To však nevyhnutne predpokladá celoplošné posilnenie,
skvalitnenie a zefektívnenie environmentálnej výchovy, so silným dôrazom na
tzv. klimatickú výchovu, ktorá by poskytla mladým ľuďom vedomosti a zručnosti
potrebné na ochranu našej klímy. Môže to mať nielen ďalekosiahly pozitívny
efekt na životné prostredie, ale aj na hospodárstvo SR v budúcnosti.
S cieľom skvalitnenia environmentálnej výchovy na
Slovensku navrhujeme:
Štátnemu pedagogickému ústavu navrhujeme, v spolupráci s medziodborovým expertným
tímom, aktualizovať ciele environmentálneho vzdelávania v rámci štátnych
vzdelávacích programov.
Aktualizácia obsahu a foriem vzdelávania (na každom stupni vzdelávania
vrátane stredných odborných škôl) musí reflektovať záväzky prijaté v Parížskej
dohode o zmene klímy (vrátane článku 12 o rozširovaní vzdelávania o klimatickej
zmene) a rovnako tak aj potreby klimaticko- neutrálnej spoločnosti, ku ktorej
sme sa zaviazali aj v rámci Európskej zelenej dohody. Navrhujeme podporiť
rozvoj zručností a vedomostí potrebných na uplatnenie sa v zelenom a
nízkouhlíkovom hospodárstve.
Vytvoriť podporné nástroje
vrátane finančných mechanizmov, aby sa environmentálna a klimatická výchova
stali pevnou súčasťou výkonu práce pedagógov a nemusela sa zabezpečovať „nad rámec“ povinností či v ich voľnom čase.
Tieto učiteľky a učitelia by mali mať dostupné kvalitné a ucelené podklady a
zdroje a zároveň byť pre túto oblasť dôsledne metodicky pripravovaní.
Spraviť revíziu verejných
výdavkov z rozpočtu MŽP SR a MŠVVAŠ SR na podporu environmentálnej výchovy,
vzdelávania a
osvety s ohľadom na transparentnosť a
efektívnosť využívania finančných zdrojov s cieľom získať spoľahlivé informácie pre nastavenie účelného a dlhodobého financovania
environmentálnej výchovy na Slovensku
Posilniť prípravu budúcich
pedagógov a pedagogičiek, ako aj ďalšie kontinuálne vzdelávanie, aby boli
schopní efektívne vyučovať environmentálnu a klimatickú výchovu.
Zároveň vytvoriť vzdelávacie príležitosti pre
environmentálnych koordinátorov, ktorých úlohou je podporovať aktivity školy v súlade s cieľmi environmentálnej výchovy.
Environmentálna a klimatická
výchova by nemali byť len prierezovo obsiahnuté vo vzdelávacom procese,
ale princípy udržateľnosti a klimatickej
zodpovednosti by mali byť začlenené do chodu celej školy. Navrhujeme vytvorenie
podporných schém (vzdelávacie programy, poradenstvo, vzdelávacie materiály a
pod.) pre vedenie škôl ohľadom zavedenia takéhoto „celoškolského prístupu“.
Posilniť odbornosť
personálnych kapacít metodicko - poradenských centier,
aby vedeli poskytnúť odbornú oporu v oblasti
efektívneho sprostredkovania EVVO a vybudovať poradenský systém v oblasti
klimatickej výchovy.
Zaviesť systém monitorovania
environmentálnej výchovy na Slovensku,
keďže v súčasnosti nemáme evidenciu, akou formou
sa environmentálna výchova v školách vykonáva a k dispozícii nie je ani
databáza environmentálnych koordinátorov na školách.
Posilniť medzirezortnú
spoluprácu v oblasti vzdelávania a zabezpečiť,
aby koncepcie rozvoja
vzdelávacích programov boli postavené na zdieľaných princípoch udržateľného
rozvoja a klimatickej spravodlivosti. Ide napríklad o programy v rámci podnikateľského vzdelávania v kompetencii MH SR či v globálnom vzdelávaní v kompetencii MZVaEZ a iné.